Prúdová slučka 4–20 mA patrí medzi najpoužívanejšie spôsoby prenosu meraných hodnôt v priemyselnej automatizácii. Využíva sa pri meraní tlaku, teploty, prietoku, hladiny aj ďalších procesných veličín.
Jej hlavnou výhodou je odolnosť voči elektrickému rušeniu a možnosť spoľahlivého prenosu signálu aj na väčšie vzdialenosti.
Napriek tomu sa v priemyselných prevádzkach stretávame so situáciami, keď meraná hodnota kolíše, objavujú sa náhodné výkyvy alebo riadiaci systém zobrazuje nesprávne údaje.
Príčinou nemusí byť samotný merací prístroj. Problém môže spôsobovať nevhodná kabeláž, elektromagnetické rušenie, nesprávne uzemnenie, nedostatočné napájanie alebo nevhodné zapojenie prúdovej slučky.
Ako zistiť, prečo signál 4–20 mA kolíše, a čo treba skontrolovať skôr, než vymeníme snímač?
Prečo sa v priemysle používa signál 4–20 mA?
Prúdová slučka prenáša informáciu o meranej veličine prostredníctvom elektrického prúdu.
Pri štandardnom lineárnom nastavení platí:
-
4 mA – dolná hranica meracieho rozsahu,
-
12 mA – polovica meracieho rozsahu,
-
20 mA – horná hranica meracieho rozsahu.
Napríklad pri tlakovom snímači s rozsahom 0–10 bar:
|
Výstupný signál |
Meraný tlak |
|---|---|
|
4 mA |
0 bar |
|
8 mA |
2,5 bar |
|
12 mA |
5 bar |
|
16 mA |
7,5 bar |
|
20 mA |
10 bar |
Výhodou prúdového prenosu je, že pri správne navrhnutej slučke nemá odpor vedenia priamy vplyv na prenášanú hodnotu prúdu, pokiaľ zostáva dostatočná napäťová rezerva.
Prúdová slučka zároveň umožňuje rozlišovať medzi platnou minimálnou hodnotou a niektorými poruchovými stavmi.
Napríklad prerušené vedenie sa môže prejaviť prúdom blízkym 0 mA, čo je odlišné od štandardnej dolnej hodnoty 4 mA.
Ako sa prejavuje rušenie signálu 4–20 mA?
Poruchy signálu nemusia mať vždy rovnaký priebeh.
V praxi sa môžeme stretnúť s viacerými prejavmi:
-
meraná hodnota neustále kolíše,
-
signál náhodne skáče,
-
pri zapnutí elektromotora vznikne krátkodobá odchýlka,
-
pri zmene otáčok frekvenčného meniča sa zmení zobrazovaná hodnota,
-
PLC zobrazuje inú hodnotu než lokálny displej snímača,
-
signál sa nepravidelne dostáva mimo očakávaného rozsahu,
-
meranie funguje správne iba pri vypnutí určitého zariadenia.
Tieto prejavy môžu poukazovať na elektrické rušenie, ale aj na iný problém v meracom reťazci.
Preto je dôležité rozlišovať medzi skutočným kolísaním procesnej veličiny a poruchou prenosu signálu.
1. Elektromagnetické rušenie od frekvenčných meničov
Jedným z častých zdrojov elektromagnetického rušenia v priemysle sú frekvenčné meniče.
Používajú sa na reguláciu otáčok elektromotorov, čerpadiel, ventilátorov a ďalších zariadení.
Pri svojej činnosti vytvárajú rýchle spínacie deje, ktoré môžu spôsobovať elektromagnetické rušenie.
To sa môže prenášať:
-
vyžarovaním do okolia,
-
kapacitnou väzbou medzi vodičmi,
-
indukčnou väzbou,
-
spoločnými napájacími alebo uzemňovacími cestami.
Ak je signálový kábel vedený v bezprostrednej blízkosti výkonového kábla frekvenčného meniča, môže dochádzať k nežiaducemu ovplyvneniu merania.
Ako problém riešiť?
Základom je správny návrh kabeláže.
Odporúča sa najmä:
-
oddeliť signálové a výkonové vedenia,
-
používať vhodné tienené káble,
-
dodržiavať odporúčania výrobcu frekvenčného meniča,
-
zabezpečiť správne uzemnenie a pospájanie,
-
pri potrebe kríženia viesť káble približne kolmo,
-
minimalizovať spoločné trasy s vysokofrekvenčne rušenými vedeniami.
Dôležité je tiež správne tienenie motorových káblov frekvenčných meničov.
2. Nesprávne tienenie signálového kábla
Tienenie kábla slúži na obmedzenie prenikania elektromagnetického rušenia do signálových vodičov.
V priemyselných aplikáciách sa často používajú tienené krútené páry.
Samotná prítomnosť tienenia však ešte nezaručuje správnu funkciu.
Rozhodujúce je aj jeho pripojenie.
Nesprávne ukončené tienenie môže byť neúčinné alebo môže vytvárať ďalšie problémy.
Má byť tienenie uzemnené na jednej alebo oboch stranách?
Na túto otázku neexistuje univerzálna odpoveď.
Pri niektorých analógových meracích obvodoch sa používa pripojenie tienenia na jednej strane, aby sa obmedzili nežiaduce nízkofrekvenčné vyrovnávacie prúdy.
Pri vysokofrekvenčnom rušení však môže byť účinnejšie obojstranné pripojenie tienenia, ak je správne vyriešené ochranné pospájanie a uzemnenie.
Správny spôsob závisí od konkrétnej inštalácie, frekvenčného charakteru rušenia a odporúčaní výrobcu zariadenia.
Nie je preto vhodné automaticky uzemňovať všetky tienenia iba na jednej strane bez posúdenia celej aplikácie.
3. Zemné slučky a rozdielne potenciály
Ďalšou možnou príčinou problémov sú rozdiely elektrických potenciálov medzi jednotlivými časťami technológie.
Predstavme si tlakový snímač umiestnený na vzdialenej časti výrobnej haly.
Snímač je pripojený k potrubiu alebo konštrukcii a jeho signál vedie do rozvádzača PLC.
Ak medzi jednotlivými bodmi existuje rozdiel potenciálov a merací obvod vytvára nežiaducu vodivú cestu, môžu vznikať vyrovnávacie prúdy.
Tie môžu ovplyvňovať meranie alebo spôsobovať nestabilitu signálu.
Ako sa problém prejavuje?
Typické príznaky môžu byť:
-
kolísanie signálu bez zjavnej procesnej príčiny,
-
zmena meranej hodnoty po pripojení ďalšieho zariadenia,
-
problém iba pri určitom zapojení uzemnenia,
-
rozdiel medzi lokálnym a vzdialeným meraním.
Jedným z možných riešení je galvanické oddelenie signálu.
4. Galvanické oddelenie signálu 4–20 mA
Galvanický oddeľovač umožňuje preniesť merací signál medzi dvoma elektricky oddelenými obvodmi bez priameho vodivého spojenia medzi nimi.
V závislosti od konštrukcie môže zabezpečovať oddelenie:
-
vstupu od výstupu,
-
vstupu od napájania,
-
výstupu od napájania.
Takéto riešenie pomáha obmedzovať problémy spôsobené rozdielnymi potenciálmi a nežiaducimi vyrovnávacími prúdmi.
Kedy sa galvanický oddeľovač používa?
Napríklad pri:
-
meraní na väčšie vzdialenosti,
-
prepájaní rôznych riadiacich systémov,
-
meraní medzi technologickými celkami s rozdielnymi potenciálmi,
-
prenose signálov medzi rozvádzačmi,
-
aplikáciách s náročným elektromagnetickým prostredím.
Galvanické oddelenie však nie je univerzálnym filtrom elektromagnetického rušenia.
Ak je signál rušený nevhodným vedením kábla alebo vysokofrekvenčnou väzbou, môže byť potrebné riešiť aj tienenie, kabeláž a elektromagnetickú kompatibilitu celej inštalácie.
5. Nedostatočné napájacie napätie
Pri dvojvodičových tlakových snímačoch a ďalších prevodníkoch sa často používa napájanie 24 V DC.
To však neznamená, že každý snímač bude správne pracovať pri ľubovoľnom zaťažení slučky.
Napájacie napätie musí pokryť:
-
minimálne napätie požadované snímačom,
-
úbytok napätia na vedení,
-
úbytok na vstupnom odpore PLC,
-
prípadné ďalšie prvky zapojené v slučke.
Ak je celkový odpor príliš vysoký, snímač nemusí mať dostatočnú napäťovú rezervu.
Problém sa môže prejaviť najmä pri vyššom výstupnom prúde.
Praktický príklad
Predstavme si meraciu slučku s týmito parametrami:
|
Parameter |
Hodnota |
|---|---|
|
Napájanie |
24 V DC |
|
Minimálne napätie snímača |
12 V DC |
|
Vstupný odpor PLC |
250 Ω |
|
Odpor vedenia |
50 Ω |
|
Maximálny signál |
20 mA |
Celkový odpor záťaže je:
250 + 50 = 300 Ω
Pri prúde 20 mA vznikne na tejto záťaži úbytok:
0,02 A × 300 Ω = 6 V
Na snímači zostáva:
24 − 6 = 18 V
V tomto príklade je napäťová rezerva dostatočná, pokiaľ ďalšie prvky nepridávajú významné úbytky.
Pri nižšom napájaní alebo vyššom odpore vedenia už môže vzniknúť problém.
6. Nesprávne zapojenie aktívnych a pasívnych vstupov
Pri pripájaní meracích prístrojov k PLC je dôležité rozlišovať medzi aktívnym a pasívnym signálovým rozhraním.
Niektoré zariadenia poskytujú napájanie prúdovej slučky, iné vyžadujú externý zdroj.
Ak sa nesprávne skombinujú dva aktívne obvody alebo sa naopak nepripojí potrebné napájanie, meranie nemusí fungovať.
Pri návrhu je preto potrebné overiť:
-
či je snímač dvojvodičový, trojvodičový alebo štvorvodičový,
-
či má aktívny alebo pasívny prúdový výstup,
-
či analógový vstup PLC poskytuje napájanie slučky,
-
aký je povolený rozsah vstupného napätia a zaťaženia.
Tieto informácie sú uvedené v technickej dokumentácii výrobcu.
7. Elektrické rušenie alebo skutočné kolísanie tlaku?
Nie každé kolísanie signálu 4–20 mA je spôsobené elektrickou poruchou.
Ak tlakový snímač meria potrubie s piestovým čerpadlom, môže zaznamenávať skutočné tlakové pulzácie.
Podobne môže prietokomer reagovať na nestabilný prietok alebo hladinomer na pohyb hladiny.
V takýchto prípadoch môže byť signál elektricky úplne správny.
Problémom je samotná dynamika procesu.
Ako rozlíšiť príčinu?
Pomôcť môže porovnanie:
-
lokálneho displeja snímača,
-
výstupného prúdu 4–20 mA,
-
hodnoty na analógovom vstupe PLC,
-
nezávislého referenčného merania.
Ak lokálny displej ukazuje stabilnú hodnotu, ale PLC výrazne kolíše, je vhodné preveriť signálovú cestu.
Ak však kolíše aj samotná meraná procesná hodnota, treba preveriť technologické podmienky a dynamiku merania.
8. Vplyv dĺžky signálového vedenia
Prúdová slučka 4–20 mA je vhodná aj na prenos signálu na väčšie vzdialenosti.
To je jedna z jej hlavných výhod oproti niektorým napäťovým signálom.
Napriek tomu nemožno dĺžku vedenia považovať za neobmedzenú.
S rastúcou dĺžkou kábla sa zvyšuje:
-
odpor vedenia,
-
kapacita kábla,
-
možnosť elektromagnetického ovplyvnenia,
-
riziko rozdielnych potenciálov medzi zariadeniami.
Maximálna prípustná dĺžka preto závisí od napájacieho napätia, odporu vedenia, charakteru inštalácie a požiadaviek použitých zariadení.
Pri slučkách s komunikáciou HART treba navyše zohľadniť aj parametre vedenia z hľadiska prenosu digitálneho signálu.
9. Prečo môže pomôcť filtrovanie signálu?
Ak sa v signáli objavujú krátkodobé výkyvy, jedným z riešení môže byť vhodné filtrovanie.
Použiť možno napríklad:
-
damping v meracom prevodníku,
-
digitálny filter analógového vstupu PLC,
-
softvérové filtrovanie v riadiacom systéme.
Tieto funkcie dokážu potlačiť rýchle zmeny a stabilizovať zobrazovanú hodnotu.
Treba však rozlišovať medzi odstránením príčiny a potlačením jej prejavu.
Filtrovanie neodstraňuje elektrické rušenie z kabeláže ani nesprávne zapojenie.
Zároveň môže spomaliť reakciu systému na skutočnú procesnú zmenu.
Pri bezpečnostných a rýchlych regulačných aplikáciách preto musí byť nastavenie filtrov dôkladne posúdené.
10. Ako postupovať pri diagnostike nestabilného signálu?
Pri problémoch s meraním odporúčame postupovať systematicky.
Krok 1 – Overte skutočnú procesnú hodnotu
Najskôr zistite, či tlak, teplota, prietok alebo hladina skutočne kolíšu.
Ak je proces nestabilný, nemusí byť problém v elektrickom signáli.
Krok 2 – Skontrolujte napájanie
Overte napájacie napätie pri reálnom zaťažení slučky.
Dôležité je aj to, či zdroj nevykazuje nadmerné zvlnenie alebo poklesy napätia.
Krok 3 – Zmerajte prúd slučky
Pomocou vhodného kalibrátora alebo meracieho prístroja overte skutočný prúd.
Meranie vykonávajte bezpečným spôsobom, aby nedošlo k nežiaducemu prerušeniu dôležitej procesnej slučky.
Krok 4 – Skontrolujte kabeláž
Preverte:
-
poškodenie izolácie,
-
uvoľnené svorky,
-
oxidáciu kontaktov,
-
nesprávne vedenie káblov,
-
tienenie,
-
uzemnenie.
Krok 5 – Preverte zdroje rušenia
Sledujte, či problém súvisí so spínaním motorov, frekvenčných meničov alebo ďalších výkonových zariadení.
Krok 6 – Skontrolujte konfiguráciu PLC
Overte správny typ analógového vstupu, rozsah, škálovanie a prípadné filtre.
Krok 7 – Zvážte galvanické oddelenie
Ak problém súvisí s rozdielnymi potenciálmi alebo nežiaducimi prúdovými cestami, môže byť vhodným riešením signálový galvanický oddeľovač.
Kedy použiť galvanický oddeľovač a kedy iskrovo bezpečnú bariéru?
Tieto zariadenia sa v praxi niekedy zamieňajú.
Ich účel však nie je automaticky rovnaký.
Galvanický oddeľovač signálu sa používa na elektrické oddelenie obvodov a riešenie problémov súvisiacich s prenosom signálu.
Iskrovo bezpečná bariéra je bezpečnostný prvok určený na obmedzenie energie v obvode tak, aby pri splnení požadovaných podmienok nevznikol nebezpečný zdroj zapálenia výbušnej atmosféry.
Niektoré iskrovo bezpečné bariéry zároveň poskytujú galvanické oddelenie.
Nie každý galvanický oddeľovač je však vhodný na použitie ako iskrovo bezpečná bariéra.
Pri aplikáciách v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu je preto nevyhnutné overiť príslušné certifikácie a parametre celej iskrovo bezpečnej slučky.
Najčastejšie chyby pri riešení rušenia 4–20 mA
Pri diagnostike sa často opakujú rovnaké nesprávne postupy.
1. Okamžitá výmena snímača
Snímač môže byť úplne funkčný a problém sa nachádza v kabeláži alebo PLC.
2. Zvýšenie filtrovania bez zistenia príčiny
Výkyvy na obrazovke zmiznú, ale skutočný problém zostáva.
3. Nesprávne pripojenie tienenia
Nevhodné uzemnenie môže znížiť účinnosť tienenia alebo vytvoriť nežiaduce prúdové cesty.
4. Spoločné vedenie signálových a výkonových káblov
Najmä v blízkosti frekvenčných meničov môže byť takáto inštalácia problematická.
5. Ignorovanie napäťovej rezervy
Prúdová slučka môže fungovať pri nízkych hodnotách signálu, ale pri vyššom prúde sa dostane mimo povolených podmienok.
6. Nesprávne použitie galvanického oddeľovača
Oddeľovač môže pomôcť pri určitých problémoch, ale nenahrádza správne navrhnutú kabeláž a uzemnenie.
Záver
Signál 4–20 mA je jedným z najspoľahlivejších spôsobov prenosu analógových meraných hodnôt v priemysle. Ani tento systém však nie je úplne odolný voči nevhodnej inštalácii a elektromagnetickému rušeniu.
Nestabilné meranie môže spôsobovať frekvenčný menič, nesprávne tienenie, rozdielne zemné potenciály, nedostatočné napájanie alebo chybná konfigurácia analógového vstupu.
Dôležité je najskôr identifikovať skutočnú príčinu a až následne vybrať vhodné technické riešenie.
V niektorých prípadoch postačí úprava kabeláže alebo správne uzemnenie. Inde môže byť potrebné galvanické oddelenie, úprava napájania alebo vhodné filtrovanie signálu.
Spoločnosť REFLOW SK dodáva meraciu a regulačnú techniku vrátane signálových prevodníkov, galvanických oddeľovačov a iskrovo bezpečných bariér pre priemyselné aplikácie. Pri návrhu meracieho reťazca vám pomôžeme vybrať vhodné riešenie s ohľadom na požiadavky procesu, elektrické zapojenie a prevádzkové prostredie.
